TOŽ VITAJTE, milí, mladí a zrelí mašinkári, vláčikovia, autíčkari, domčekári, krajinkári, stavitelia mostov a ciest, tunelári, jednoducho všetci tvorcovia a realizátori rôznych možných aj nemožných pidi nápadov. Vám všetkým nech tieto stránky prinášajú potešenie a možno časom aj nejakú tú inšpiráciu pre tvorbu vášho vlastného minisveta.

Skôr ako začnem vyprávať svoj príbeh, pre lepšiu orientáciu vám predstavím štruktúru týchto stránok. Stránky sa skladajú zo sekcií, ktoré na seba nadväzujú a vytvárajú tak ucelený prehľad o mojom modelárskom živote. Pri prvom otvorení stránok odporúčam ísť pekne zaradom, (History - Dedovo Enko - Krasota ...) pri ďalších vstupoch vás už nasmeruje krátka správička v Novotinkách.

dedo / zbyneksvoboda63@gmail.com


NOVOTINKY

02.11.2016 - Káblikovanie aneb výroba ovládacieho panelu

Hádam už od narodenia som presne vedel, že raz budem mať ovládací panel v šuplíku. Absolútne som netušil, že ma raz dedo privedie k modelárčeniu, že budem stavať vlastné koľajiská (pokusy), že si nakoniec vyberiem eNko, že ma tak silno chytí krajinkárčenie, alebo že budem robiť reparát z elektrotechniky ... To som teda absolútne netušil, ale s ovládacím panelom som mal jasno hneď!

Od roku 2011, vlastne 2009, kedy som začal Dedovo Enko stavať, som sa až teraz dokopal k výrobe panelu. Pravda nejako mi to doteraz nechýbalo, človek iba staval a staval, drótiky akosi pod rámom pospájal, svietilo to, jazdilo to, tak načo plýtvať časom na niečo také nezaujímavé ako je káblikovanie. Lenže tých drótikov je už akosi priveľa a vzhľadom na to, že ich počet sa stavbou druhého dielu takmer zdvojnásobí, vlastne mi ani nič iné neostalo.

Najskôr som sa musel popasovať s kľbkami neprehľadných káblikov vedúcich popod rám všetkými smermi a veru tuho som dumal ako na to. Nakoniec padľa voľba na klasický elektrikársky žlab, ktorý som z jednej strany husto navŕtal a vlepil po celej dĺžke koľajiska do prednej spodnej časti rámu. Tým som vytvoril cestu pre kábliky. Bola to fuška, trvalo mi to zopár večerov, ale dnes sú všetky kábliky učesané a je radosť na koľajisko kukať zhora aj zdola.

Veľkým orieškom pre mňa bolo vymyslieť samotné spojenie koľajiska s ovládacím panelom, lebo ten ako som spomínal, bude umiestnený v šuplíku a tak som sa obával ako sa budú správať tie mraky káblikov pri vysúvaní a zasúvaní. Šuplík má výsuv 40 cm a po čase by to nemuselo fungovať, ba dokonca by sa to mohlo trhať. Nakoniec mi kolega ajťák poradil 20 pinové konektory, ktoré mi nalisoval na takmer 1 meter dlhé ploché káble, čím som predpokladaných 80 samostatných káblikov zlúčil do 4 plochých pásov, ktoré sa pri vysúvaní pekne rolujú a nerobia žiadnu neplechu. Takmer geniálne riešenie! Nechápem, že som aj toto nevedel od narodenia ???

Nasledovali vrtácie a brúsiace práce pri úprave šuplíka, ktorými som riešil prívody káblov ku hlavnému vypínaču a k transformátorom. Drobotiny ako tlačítka, vypínače a diody som mal už dávno zakúpené a tak som sa mohol pustiť do vrchnej dosky ovládacieho panela. Grafický návrh mi urobil kamarát Corel a kamaráti na fóre povedali že môže byť. Stačil mi už iba jeden dovolenkový deň a prvý vypínač zasvietil prvé svetielko. Joj to bolo radosti!

Pár písmeniek ešte k vlastnej konštrukcii šuplíka. Je to spravené tak, že celý šuplík sa dá vysunúť až 2 cm pred popredie koľajiska. Panelová doska je vzadu na pántoch a dá sa otvoriť smerom hore o viac ako 90 stupňov, čím sa vlastne celá oprie o rám koľajiska a umožňuje pohodlnú manipuláciu pri budúcom zapájaní čohokoľvek. Pri hraní sa potom šuplík vysuniete poněkud menej, zapnete hlavné vypínače a jazdíte. Šišihúúú ...

No a čo na záver? Hádam zhrnutie: Elektrikárske žlaby - bomba vecička, ploché počítačové káble - bomba vecička, lisované 20 pinové konektory - bomba vecička. Všetko toto odporúčam a ak sa mi o nejaký čas potvrdí, že to skutočne funguje bezchybne, odporučím ešte raz.

Prajem pekné dni, ak máte záujem pozrieť obrázky - nech sa páči, vidíme sa opäť pri stavbe krajiny wink.

02.11.2016 - výroba pozadia - úprava popredia

Milí priatelia, ak ste videli niektoré obrázky z Dedovho Enka II viete, že som istý čas mal za koľajiskom dočasné fotopozadie. Moja predstava je však iná - túžim po pozadí plastickom, ktoré má hĺbku a ktoré prirodzene s koľajiskom splynie v jeden celok. K tomu som sa rozhodol vytvoriť polystyrénový základ. Použil som 10 mm dosky, ktoré som narezal a lepidlom na polystyrén nalepil na stenu. Týmto som taktiež skryl kábliky, ktoré voľne visely na stene a napájajú osvetlenie vitrín a koľajiska. Štrúktúru polystyrénu som rozbil tmelením a na náter som zvolil fasádnu sivú farbu, ktorú som si dal v požadovanomn odtieni namiešať. Fasádnu preto, lebo je vhodná na všetky povrchy, ktoré som potreboval natrieť - na polystyrén, na omietku aj na plast. Plastové je totiž popredie koľajiska, chcete - li rámu.

Aby som to všetko zladil dokopy, musel som poriešiť aj popredie. Pôvodná tapeta a plastový kryt skončili v kontajnéri a rám dostal fungl nový obal. Na výrobu som použil 3 mm plastovú dosku, ktorá je pružná, dostatočne pevná a veľmi dobre opracovateľná - čili rezaťeľná. Postup práce bol jednoduchý a je opísaný v popisoch obrázkov na rajčeti, kde sa môžete samozrejme kuknúť.

Musím tu verejne priznať, že s novým pozadím a popredím dostalo koľajisko úplne iný šmrnc a je zasa o kúsok kukateľnejšie. Po dokončení ľavého dieľu sa k pozadiu vrátim a pokúsim sa mu vdýchnuť onu túžobnú plastičnosť. Istú predstavu mám, ale ako na to to ešte úplne presne netuším. Však ono je času dosť.

TOPlist