Hradby

Ako som už predoslal, pri jednej návšteve v Čechách mi padli do oka staré mestské hradby v Tepliciach. Nanešťastie bola skorá jeseň a listie zo stromov ešte nestihlo opadať, tak sa mi s fotením predlohy moc nedarilo. Dokonca nemám jedinnú fotku, ktorú by som tu mohol zverejniť. No ale pre stavbu to nakoniec stačilo, veď tu nejde o presnú kópiu, ale o šikovné zakrytie ďúry na koľajisku. Celá stavba mi zobrala asi dva týždne a najviac som sa vyhrál s farbičkami. Stále mi čosi nesedelo a tak som prekrýval jeden náter za druhým, opravoval, tupoval, škrabkal, kytoval až dokým som nebol spokojný. Celkovo sa mi ale pracovalo dobre. Materiály, ktoré som zvolil boli tvárne a ľahko spracovateľné, no neviem tu už uviesť ktorý výrobca ich má na svedomie. Možno to spoznáte sami, keď sa bližšie pokukáte.

Postavil som celkom tri podlažia. Prízemie vytvára akýsi oporný kamenný múr okolo cesty (teprva bude), prvé a druhé podlažie už tvoria vlastné hradby, ktoré boli v minulosti niekoľkokrát opravované. Preto tie tehly medzi kameňom. Zvyšky akéhosi portálu so zamurovanými oknami, ktoré vedú do skaly, sú verne okopírované zo skutočných hradieb, no docela nechápu aký výhľad našim predkom tieto okná poskytovali. Ale to nevadí, hlavne že to hradby oživí. Dieľko je takmer hotové a umiestnené na koľajisku.

Až vyrobím dostatok listnatých stromčekov a zoženiem si nejaké vyššie kríky a popínavé rastlinky, dám tomu definitívny vzhľad, pofotím a zverejním. Postup stavby si môžete pozrieť na na rajčeti v albume 004 >>>

Štýlová krčma & turistická ubytovňa

Keď moja priateľka prenikla do tajov tohoto krásneho hobby a moje deti uverili, že to s mašinkama už konečne myslím vážne, podarovali mi niekoľko stavebníc enkových domčekov. To bolo radosti! Začal som dumať kde ktorý domček na koľajisku umiestnim a na čo bude slúžiť, aby mi to pekne zapadlo do námetu celého koľajiska. Pretože s tvorbou finálnej krajiny začínam v priestore stanice Dedov, poobzeral som sa po niekoľkych skutočných staniciach a zistil, že Slovensko je veľmi pohostinnou krajinou, lebo takmer všade som narazil v blízskosti stanice na krčmu. Jasne,  KRČMA MUSÍ BYŤ! Vpravo od hradieb som vyčlenil priestor o rozmeroch cca 20 x 20 cm a rozbalil stavebnicu Auhagenu č. 14 457.

Ako však urobiť z továrenského plastového polotovaru modelovú krásu? Začal som pátrať a odpoveď som našiel na stránke www.shimiland, kde pán Shimanski veľmi detailne opisuje celý postup stavby svojich domčekov. Nebudem sa preto opakovať, alebo dokonca duplovať jeho postupy, ale podelím sa s vami o vlastné skúsennosti. 

Pripravil som si pracovnú plochu, potrebné nádobíčko a pustil sa do toho. Všetko bolo tak neskutočne maličké, že som ani neveril v úspech. Postupne som sa ale na vlastné prsty a oči presvedčil, že aj napriek veľkosti je to pohodička a pekná zábavka. Jednotlivé dieliky do seba zapadali ako .iť na šerbel a tak čo skoro bola hrubá stavba dokončená. Z patiny som mal však skutočný strach. Čo ak to dobabrem a nebude to vyzerať pekne, veď mi to darovali. Ukázalo sa však, že moje obavy boli úplne zbytočné a s olejovkami, ktoré som na patinovanie použil, sa mi pracovalo výborne. Keď som napatlanú farbu zotrel a troška poprášil, išiel som si oči vyočiť, ako sa mi to páčilo.

Viem, každý z nás má svoju vlastnú predstavu o kráse a estetičnu, každý z nás pozerá okolo seba inými očami a každý vníma niečo iné top a niečo iné trop. Koľko ľudí, toľko chutí a v modelárstve to platí asi dvojnásob. Čo som tým chcel vlastne povedať? Aha, už viem. No proste ide o to, že ak sa vám to nepáči až tak veľmi ako mne, tak to vôbec nevadí, lebo dôležité je aby nám naše koníky prinášali potešenie a krátke zastavenie sa v tomto uponáhlanom svete. A práve toto sa mi pri stavbe utešenej krčmičky stalo.

Po prvej patinovej skúške ma čakala ďalšia, svetielková. Návod na osvetlenie domčekov som si opäť požičal od pana Shimanského, a tak (hurá) nemusím pracne opisovať všetky tie detaily, ktoré Pán Modelár už opísal na svojich stránkach a môžem sa povenovať "iba" svojim postrehom. S elektrikou ako takou nie som veru kamarát, nejako mi nevonia, no bez nej to proste nejde. A tak, pripadajúc si ako škôlkar, som sa radil a radil a jedného dňa som skúsil onu bariéru prelomiť. Zapojiť žiarovičku na batérku, to som vedel už ako chalan, keď som skladal doma merkury, ale diody, odpory, kondíky, relátka, tranďáky a ďalšie, ďalšie neznáme, vo mne vyvolávajú rešpekt. No domčeky musia žiť aj večer, tobóž krčma, že? A tak som kúsok po kúsku, presne podľa návodu na uvedených stránkach "oživil" prvý malilinkatý kúsok dedovho koľajiska.

Štýlová krčma "Pod hradbami" a trojhviezdičková turistická ubytovňa "Pod sukňou" sú hotové. Ostáva dovybaviť formality okolo pozemkov na katastri a krčmár a správca v jednej osobe môže začať podnikať. To sa podiľudkovia do Dedova pohrnú! A čo teprve potom, keď sa rozkríkne, že pivo je studené a párky teplé, že krčmárka robí najlepšie halušky v širokom, ďalekom okolí a že na ubytovni poskytuje nadštandartné služby ... ??? To bude panečku nával !!! Obrázky zo stavby som doplnil do albumu 004 >>>