Dedov

Našiel som odvahu a po dvoch dňoch som sa opäť kukol na svoje "nevydarené" stromčeky. Možno sa mi trošku vyjasnil zrak, ale ako lep uschol, koruny stromčekov už nie sú také uťapkané. Nezaváhal som, vybral zo škatule ešte pár jesenných smrekovcov, odstránil z hradieb dočasný "karikúv lesík", vykopal jamy a skúsmo osadil. Nóóó ! Myslím, že to môže byť, srdce mi opäť zaplesalo. Pustil som sa opäť s chuťou do diela. Najskôr som označil farebnými špendlíkami dosah korún jednotlivých stromov, tie potom vybral z dier a podľa farby listoví posypal zem pod stromami opadaným lístim. Po jemnej úprave suchým štetcom s citom zafixoval a stromčeky prilepil spät do svojich dier. Nakoniec som sem a tam (a tam a sem) lesík oživil kríkmi. Osobne (aj napriek počiatočnému rozčarovaniu)  mám z výsledku veľmi dobrý pocit a rozhodol som sa, že stromky nechám v takej podobe v akej sú. Aspoň budem môcť neskôr porovnávať.

Veľmi rýchlo sa v okolí rozkríklo, aké romantické a utešené miestočko sa v tunajšej vrchovine nachádza, a tak nečudo sa svete, že do Dedova prišli aj prví pidilidi. Kde sa vzali, tu sa vzali, zrazu nad hradbami stáli. Tož vitajte pútničkovia, alebo miestny snáď? Skadiaľ, skadiaľ že? "Ále, iba tak sme prišli, vraj je to tu pekné a tiež vlaky pokukať... Ja som Papalíno a tuto moja sestra Huspeninka. Je to tu fak pekné, asi ostaneme".

Po dokončení hradieb som sa vrhol dolu ku skladisku. Odstránil som zvyšky starého asfaltu a objednal tuctík betonových prefabrikátov, z ktorých som vyskladal príjazdovú cestu. Vzhľadom na bezpečnosť som na vjazde osadil závoru a celý tento priestor dotvoril a dopatinoval rovnakým postupom ako všetko doteraz. V lese som pozbieral zopár prútikov a vyrobil z nich suché kmene, pníky, skládku dreva a všetko napevno osadil do modelu. Rampu skladiska som ohranil železným elkom s hrdzavým čiernožltým náterom a na skladovú plochu umiestnil dva zabudnuté 200 litrové barely. Kto vie aký sajrajt sa v nich nachádza?

Ďalej som sa pustil do finalizácie časti modelu vpravo od hradieb, kde stojí krčma a turistická ubytovňa. Z krabice so stavebnými materiálmi som vybral rôzne pidikúsky, ktoré mi pozostávali zo stavebníc a postupne vyrobil drevené oplotenie prístupového chodníku, ohradil terasu pred krčmou a spravil mostík cez terénnu štrbinu na prístupovej ceste k ubytovni. Krčmár zrejme dostal povolenie, a tak vyrúbal štyri vysoké stromy, ktoré bránili výhľadu z terasy,  oprášil záhradný nábytok a spolu s krčmárkou svoje prevádzky pokrstili. Netrvalo dlho a do Dedova zavítali prví návštevníci. Partia turistov vedená Kujonom má zrejme v pláne pokoriť ďalšie pohorie a za svoj tohtoročný cieľ si vybrali Dedovskú vrchovinu. A pretože tradície sa majú dodržiavať a každý ročník treba otvoriť ako sa patrí, ich prvé kroky vedú práve sem a vy môžete byť prostredníctvom albumu 008 na rajčeti pri tom.